Vypestujte si paradajky. Vlastná úroda plodov raja chutí najlepšie! Čerstvé, šťavnaté paradajky zo záhrady majú jedinečnú chuť, ktorú v obchode nenájdete. Pestovanie vlastných paradajok nie je zložité a výsledok v podobe domácej úrody stojí za to. Či už máte záhradu, balkón alebo len slnečný parapet, môžete si dopriať chuť pravých paradajok. Prečo si pestovať vlastné paradajky? Domáce paradajky ponúkajú viac ako len skvelú chuť. Sú čerstvejšie, plné vitamínov a minerálov, a viete presne, čo sa pri ich pestovaní použilo. Žiadne chemikálie, žiadne konzervačné látky – len čistá príroda na vašom tanieri. Ekonomická výhoda je tiež na mieste. Investícia do osiva alebo sadeníc sa vrátí v prvej sezóne, keď si užijete bohatú úrodu čerstvých plodov. Výber správnej odrody paradajok Na trhu existuje nespočetné množstvo odrôd paradajok, každá s vlastnými charakteristikami. Pri výbere zohľadnite priestor, ktorý máte k dispozícii, a svoje chuťové preferencie. Typy odrôd podľa rastu: Kolíkové (indeterminantné) – rastú do výšky, potrebujú oporu a pravidelné vylamovanie, vhodné na záhradu Kríkové (determinantné) – kompaktnejší rast, ideálne na balkóny a nádoby Cherry paradajky – malé plody, bohatá úroda, vynikajúce na balkónoch Obľúbené odrody pre domáce pestovanie: Beef paradajky – veľké, mäsité plody Roma – výborné na spracovanie a omáčky Cherry a koktejlové – sladké, ideálne na šaláty Žlté a oranžové odrody – mierne sladšie, zaujímavá farebná variácia Ako na pestovanie paradajok krok za krokom 1. Predpestovanie a sadenie Paradajky sa najlepšie pestujú z predelovaných sadeníc. Semená vysievajte v marci až apríli do kvalitného subštrátu v interiéri. Optimálna teplota pre klíčenie je 20-25°C. Po vzídení presaďte sadenice do väčších nádob. Keď rastlinky dosiahnu výšku 15-20 cm a vonkajšia teplota sa ustáli nad 15°C, môžete ich vysadiť na finálne miesto. 2. Výber správneho miesta Paradajky milujú slnko – potrebujú minimálne 6-8 hodín priameho slnečného svetla denne. Ideálne je teplé, chránené miesto s dobrou cirkuláciou vzduchu. Pre pestovanie v nádobe zvoľte dostatok veľký kvetináč (minimálne 10-15 litrov na rastlinu) s dobrým drenážnym otvorom. 3. Substrát a výživa Použite kvalitný substrát bohatý na živiny. Paradajky sú požieravé rastliny a ocenia pravidelné prihnojovanie. Organické hnojivá ako kompost alebo špecializované prípravky pre paradajky zabezpečia zdravý rast. Aplikujte hnojivo s vyšším obsahom draslíka a fosforu pre podporu tvorby plodov. Dusík podporuje rast listovej hmoty, ale v nadmernom množstve na úkor plodov. 4. Zalievanie Pravidelné a rovnomerné zalievanie je kľúčové. Pôda by mala byť mierne vlhká, nie premočená. Kolísanie vlhkosti môže viesť k praskaniu plodov. Zalievajte priamo ku koreňom, vyhnite sa zvlhčovaniu listov, čo môže podporiť plesňové ochorenia. Ranné zalievanie je najvhodnejšie. 5. Podpora a vylamovanie Kolíkové odrody potrebujú pevnú oporu – kôl, tyč alebo konštrukciu. Priväzujte rastúce stonky postupne, aby ste zabránili lámaniu. Vylamovanie (odstránenie bočných výhonkov) pomáha rastline sústrediť energiu na tvorbu plodov namiesto nadbytočnej zelenej hmoty. Tento postup sa týka kolíkových odrôd. Ochrana pred škodcami a chorobami Paradajky môžu byť náchylné na plesne, najmä v vlhkých podmienkach. Plesnivosť zemiakovou predídete dostatočným odstupom medzi rastlinami a zabránením zvlhčovania listov. Časté problémy: Plesne – prevencia: vetranie, suché listy, prípadne fungicídne prípravky Mšice a bielokrídky – prirodzení nepriatelia ako lienky, prípadně biologické prípravky Praskanie plodov – rovnomerné zalievanie Vrcholová hniloba – nedostatok vápnika, pravidelné prihnojovanie Zber úrody Paradajky zberajte, keď dosiahnu plnú farbu a mierne povolí pri stlačení. Úplne dozreté paradajky zo stonky majú najlepšiu chuť. Čerstvé paradajky skladujte pri izbové teplote, nie v chladničke, kde strácajú na chuti. Spotrebujte ich do týždňa pre maximálny požitok. Tipy pre bohatú úrodu Mulčujte pôdu okolo rastlín – udržiava vlhkosť a potláča burina Odstráňte spodné listy pre lepšiu cirkuláciu vzduchu Pravidelne kontrolujte rastliny a reagujte na prvé príznaky problémov Striedajte plodiny – nepestujte paradajky na rovnakom mieste dva roky po sebe Skúste spoločné pestovanie – bazalka, nechtík a petržlen sú dobré spoločníky paradajok Záver Pestovanie vlastných paradajok je odmeňujúca činnosť, ktorá vás spojí s prírodou a odmení výnimočnou chuťou domácej úrody. S trochou starostlivosti a pozornosti sa aj začiatočník môže tešiť z bohatej úrody šťavnatých plodov raja. Nezáleží na tom, či máte malý balkón alebo rozľahlú záhradu – svoje paradajky si môže vypestovať každý. Začnite ešte dnes a už o pár mesiacov sa môžete tešiť z chuti skutočných paradajok!
Rajčiny sa do našich krajín dostali cez Španielsko až v 16. storočí v súvislosti s objavnými plavbami. Ich domovinou je Južná Amerika, pravdepodobne Mexiko. Na rajčinách si tamojší obyvatelia pochutnávali už v dobách, keď bol začiatok nášho letopočtu ešte v nedohľadne. V Európe sa na ne ľudia pozerali spočiatku nedôveryčivo a považovali ich za okrasnú rastlinu. Cestu na tanier si rajčiny našli až oveľa neskôr.
Rajčina je pôvodne trvalka
V Južnej Amerike stále nájdete predchodcov dnešných rajčín z čeľade ľuľkovitých vo voľnej prírode. Sú to bujné, bohato odnožujúce, plazivé rastliny s drobnými plodmi veľkými asi ako ríbezľa alebo menšia čerešňa. U nás sa rajčina pestuje ako jednoročná rastlina, pretože je citlivá na mráz. Vo svojej domovine však môže rásť ako trvalka.
Divé rajčiny sa k nám v posledných rokoch dostávajú ako pestovateľská kuriozita. Sú veľmi nenáročné a odolné. Ak ich predsa len poškodí nejaká choroba či škodca, bez problémov znovu obrazia. Drobučké plody sú chutné, ich zber je však časovo pomerne náročný a miniatúrne rajčinky veľmi praskajú. Najmä pre deti je však taká rajčina veľkým zážitkom. Dnešné odrody cherry rajčín (napr. Lupitas F1) patria k najbližším potomkom vzniknutým pri šľachtení rajčiny divokej.
Je rajčina zelenina alebo ovocie?
Väčšina ľudí asi rajčinu automaticky radí medzi zeleninu. Spory na túto tému sa však vedú už viac ako 100 rokov a stále nie je úplne jasno. Dokonca v súdnom spore z konca 19. storočia v USA bola rajčina vyhlásená za zeleninu. Všetkým však zamotala hlavu Európska únia, keď v roku 2001 výslovne zaradila rajčinu medzi ovocie, ale pozor, len pre účely výroby zaváranín. Otázka všeobecnej príslušnosti rajčiny k ovociu či zelenine tak zostáva naďalej nevyriešená.
Rajčiny sú zdravé
Rajčiny obsahujú predovšetkým vitamín C, ale aj A, B1, B6, kyselinu listovú, horčík a mnoho ďalších dôležitých prvkov. V súvislosti s rajčinami sa veľa hovorí o zdraviu prospešnom lykopéne, v ktorom sa ukrýva práve vitamín A. Lykopén z rajčín je pre organizmus lepšie využiteľný po tepelnej úprave, čím sa však zase znižuje obsah vitamínu C. Rajčiny sa preto odporúča konzumovať ako surové, tak aj varené alebo pečené. Zdravé sú aj rajčinové šupky. V indiánskom liečiteľstve sa rajčinová šťava používa zvonku na zápaly kože. U nás ju nájdete v niektorých kozmetických prípravkoch, kde má slúžiť na redukciu vrások a pigmentových škvŕn.
Rajčiny v kuchyni
- Rajčiny nedávajte do chladničky, utrpela by ich chuť.
- Skladujte ich stopkou nahor pri izbovej teplote a spotrebujte počas pár dní.
- Prebytky úrody spracujte na kečupy a pyré alebo ich môžete aj sušiť.
- Rajčiny nezmrazujte, stratili by chuť aj konzistenciu.
Tyčkové, alebo kríčkové?
Väčšinou sa na záhradkách pestujú tyčkové odrody (napr. Aurea F1), ktoré sa privazujú k opore. Sú charakteristické stále rastúcim hlavným výhonom. Kríčkové rajčiny (napr. Philovita, Roma) mајú daný vzrast ukončený kvetenstvom, rastlina pokračuje v raste ďalšími bočnými výhonmi. Konkrétnu odrodu si môžete vybrať podľa farby (odtiene červenej, oranžová, žltá, fialová, zelená, čierna), podľa tvaru (guľatá, sudkovitá, hruškоvitá, cherry, datle apod.), ale aj podľa vlastností daných charakterom dužiny (do šalátov, na kečupy, na plnenie, bifteková, na sušenie apod.).
Aké osivo vybrať?
Výberu semienok je potrebné venovať veľkú pozornosť. Šľachtenie neviedlo len k rôznym farbám a tvarom plodov. Rastliny sa môžu veľmi líšiť aj svojimi vlastnosťami, odolnosťou proti chorobám a pestovateľskými nárokmi. Pri kvalitnom osive máte istotu, že ak rajčine zabezpečíte vhodné podmienky na rast, nebudete výsledkom sklamaní.
Zásady bohatej úrody paradajok
- Paradajky potrebujú teplo, slnečné miesto, vyživenú pôdu a zálievku v suchých dňoch.
- V chladných oblastiach je lepšie pestovať paradajky v skleníku či fóliovníku.
- Pre predpestovanie vlastných sadeníc doma pri okne vysievajte semienka od februára do marca.
- Paradajky vysádzajte von až po „zmrzlých".
- Sadenice zasaďte hlbšie do zeme, pokojne aj so spodnými listami, podporíte tím rozvoj bohatej koreňovej sústavy.
- Paradajky sa neobídu bez hnojenia, na jeseň sa na záhony odporúča zaorať hnoj. Pri výsadbe je možné použiť granulovaný hnoj alebo kompost, počas vegetácie sa osvedčilo hnojenie zálievkou (najprv Kristalon START do začiatku kvitnutia, potom Kristalon PLOD a KVET).
- Záhon mulčujte netkanou textíliou, sekanou slamou alebo posekanou trávou.
- Tyčkové odrody je potrebné pravidelne podväzovať k tyčke a ručne vyštipovať bočné výhony vyrástajúce z pazuchy listov (pri použití nožníc hrozí prenos chorôb).
- U kríčkových odrôd nemusíte bočné výhony odstraňovať. Výhony, ktoré nesú plody je lepšie podopierať. Sami sa pod ťarchou plodov často sklonia k zemi a paradajky môžu začať hniť.
- Paradajky nikdy nezalievajte na list, trpia totiž na plesňu zemiakovou a pri zvýšenej vlhkosti sa riziko napadnutia zvyšuje. Poznáte ju podľa typických hnedých škvŕn na listoch, stonkách i plodoch. Preventívne môžete použiť prípravky Acrobat, Ridomil, Kuprikol a pod. Ak pleseň prepukla, siahните po prípravku Dithane. Ak na vašej záhrade chémii nefandíte, stavte na Bioton alebo Bioan.
- Pri mohutnom nasadení plodov u tyčkových paradajok je vhodnejšia ich redukcia, čím zvýšíte pravdepodobnosť, že zvyšné plody stihne dozrieť. Zaštipnite rastlinu za siedmym alebo ôsmym vijánom.
Prečo nemajú paradajky zo supermarketu žiadnu chuť?
Ak máte možnosť, vypestujte si paradajky vlastné. Pekne na slniečku vo vyživenej pôde. Možno nebudú také krásne ako z obchodu, ale zaručene budú lepšie chutiť. Priemyselne pestované paradajky obvykle rastú v obrovských skleníkoch v neúrodných substrátoch vyživované len hnojivinným roztokom. Používajú sa špeciálne vyšľachtené odrody, ktoré sa pomaly kazia, ale chuťovo zaostávajú.
A ešte dobrá správa aj pre tých, ktorí nemajú záhradku - rajčiny vypestujete aj na balkóne! Vyskúšať môžete bežné tyčkové odrody, ktoré zasadíte do veľkých vriec, alebo zvoľte veľmi nenáročné kríkové odrody označované ako balkónové. Majú nižší alebo previsnutý vzrast a sú špeciálne vyšľachtené, aby dobre prospievali aj v truhlíkoch a menších nádobách.