Zeler listový jemný

Apium graveolens - jemný

Zeler pochádza zo Stredozemia. Pestuje sa v troch formách - zeler bulvový pre zdužnatené korene, zeler rapíkatý pre zdužnatené rapíky listov alebo ako listová forma pre bohatú listovú ružicu.

Dvojročná rastlina pochádza z čeľade mrkovovité. Plody, ktoré rovnako ako celá rastlina obsahujú veľa aromatických látok. Zeler je zdrojom vitamínov, najmä vitamínu C (listová forma obsahuje aj 10× toľko vitamínu C ako buľvy), ďalej B1, B2 a celú radu minerálnych látok. Silnú vôňu a chuť mu prepožičiavajú éterické oleje, vďaka ktorým má aj významné liečivé účinky. Pôsobí močopudne a antibakteriálne.

V kuchyni sa využíva na studené aj teplé pokrmy, hodí sa do šalátov aj do polievok. Mnohým ľuďom jeho silice zavadzajú a spôsobujú alergie - legislatíva ho teda uvádza ako alergénnu rastlinu.

Rapíkatý zeler konzumujeme surový, v šalátoch alebo ho môžeme prikusovať k mäsu. Najviac nášmu telu dodá v podobe šťavy k raňajkám. Naťový zeler sa používa na výrobu šalátov, rapíky sú konzumované varené a lisuje sa z neho surová šťava.

Ako pestovať Zeler

• Zeler má rád slnečné miesta, naopak zle rastie v tieni, nie je potom aromatický a ľahšie môže byť napadnutý hubovými chorobami. Počas celej doby rastu potrebuje dostatočnú zálievku. Dôležitá je zálievka pri výsadbe a v druhej polovici vegetácie pri narastení buľvy. Bulvovitý zeler je potrebné pravidelne okopávať.

• Dlhú vegetačnú dobu možno skrátiť predpestovaním. Sadenice sa nemusia pestovať vo vyhrievanej miestnosti. Na predpestovanie až do doby výsadby je vhodný skleník či zimná záhrada. Februárový či marcový výsev platí pre zeler bulvový, listový aj rapíkatý. Zeler nevysadzujeme skôr ako v polovici mája na cieľové stanovište.

  Bulvový zeler vyžaduje predpestovanie sadieb pod sklom. Ideálnou dobou pre výsadbu je začiatok mája, najneskôr polovica júna.

  U rapíkatého zeleru osivo vysiavame do skleníka alebo pareniska. Výsadba sa vykonáva v máji na záhon, do sponu 30×30 cm. Počas rastu rapíky prehŕňame zeminou, aby vybielili.

  Naťový zeler vysiavame vo februári do skleníka alebo pareniska a vysadzujeme v máji.

  Semená klíčia dva až tri týždne pri teplote medzi pätnástimi až dvadsiatimi stupňami.

• Je náročný na živiny a obsah vápna v pôde. Vyžaduje ílovité, humózne pôdy. Listový a rapíkatý potrebujú skôr ílovitopiesočnatú pôdu. Optimálne pH je 6,5 – 7,5.

• Počas vegetácie prihnojujeme viacsložkovým hnojivom. Hnojivo na koreňovú zeleninu je vyhovujúce.

• Zo škodcov zeler napáda predovšetkým pochmurnatka mrkvová, vrtule celerová. Zeler ošetrujeme prípravkami Basudin (pochmurnatka) a Sumithion Super (vrtule).

  Septoriová škvrnitosť zeleru sa prejavuje na listových čepeliach zeleru, kde vznikajú malé šedohnedé škvrny so žltým lemom a veľkým počtom veľmi drobných čiernych bodiek. Stredy škvŕn neskôr hned­nú a zasychajú.

  Strupovitosť zelerových buliev sú hnedé škvrny, ktoré sa zväčšujú. Napadnuté tkanivo korkovatí a praská. Následuje hnilobný rozklad buľvy. Chorobe predchádzame tak, že na rovnakom pozemku zeler nepestujeme aspoň 3 roky. Čiastočná ochrana je použitie boraxu v dávke asi 20g na 10m2.

  Škvrnitosť zelerových listov sa prejavuje na starších listoch sa objavujú žltavé, neskôr žlto­hnedé škvrny. Listy zasychajú a odumierajú. Vykonávame preventívnu ochranu Kuprikolom.

• Menšie buľvy zeleru možno zbierať v júli. Listy zeleru zbierame preberaním, aby zostala dostatočná listová plocha.

  Listový zeler sa začína zbierať postupne od júla a až koncom septembra vykonáme jednorazový zber.